Prečo tovar od nás?
- 100% ručná práca
- Upletených cez 240 000 košov
- Prútené výrobky na objednávku
Inšpirácia a novinky e-mailom
O nás
SME JIPRO.SK
Niektoré veci zostávajú stále rovnaké. Trebárs tradičné prírodné materiály zatiaľ nič neprekonalo. A to je dôvod, prečo im veríme. Našou doménou je totiž vŕbové prútie.
Sme spoločnosť JIPRO a patríme medzi najvýznamnejšie tuzemské firmy špecializované na objednávkovú výrobu a predaj prúteného tovaru. Pokračujeme v košikárskej tradícii, ktorá má korene na juhu Čiech. Lomnice nad Lužnicí bola predtým jedným z mála stredísk produkujúcich precízne a krásne prútené produkty. Nadviazali sme na jeho činnosť a dávame prácu desiatkam šikovným košikárom po celej Českej republike.
REMESLO MÁ PRÚTENÉ DNO
Remeslo je stále krásne
Naše výrobky vynikajú vysokou materiálovou aj remeselnou kvalitou. Prútie spracovávame ručne, jeho príprave venujeme maximálnu starostlivosť. S rovnakým zaujatím a citom sa pod rukami skúsených košikárov rodí celá škála úžitkového aj okrasného tovaru.
Košíky, truhlice, zásuvky, kočíky, pelechy, ošatky, lustre ... sortiment nie je ničím obmedzený. Z prútia možno vyrobiť Eiffelovu vežu rovnako ako záhradné kresielko. Preto sa sústredíme tiež na výrobu na mieru. Už sme plietli prúteného slona, firemné vianočné ozdoby aj dámsky klobúčik a rámy na obrazy. Jediným limitom je zákazníkova fantázia. Medzi našich klientov patria významné české, slovenské i zahraničné firmy a maloobchodné siete a predajne. Značná časť produkcie putuje priamo ku konečným spotrebiteľom. Košikárske výrobky z JIPRO nájdete v tisícoch domácnostiach a záhradách po celej Európe.
AKO TO BOLO PREDTÝM
História košikárstva siaha do doby pred Kristom. Ide o jedno z mála remesiel, ktoré skoro nezmenené prečkalo až do dnešných dní. Vŕbový prútik nenahradí najlepší plast, šikovné ruky nemožno vymeniť za bezduché stroje.
V Čechách a na Morave sa plietlo, čo svet svetom stojí. Na hrubé koše sa používalo surové nelúpané prútie, na jemnejšiu prácu bolo lúpané alebo štiepané. Aby sa prútiky dobre ohýbali, musia sa buď variť alebo mizovať. Zbavia sa tak ľahko kôry. Výrobky z lúpaného prútia sú červené prípadne biele.
Špeciálne postupy sa dedia z generácie na generáciu a patria spolu s technikou pletenia k národným pokladom. Základom je vzor podobný textilnej väzbe - splietajú sa osnovné prúty s útkovými. Možností, ako dať tvar a krásu prútiu, je ale veľké množstvo. Sú špecifické pre jednotlivé kraje, remeselnícke dielne alebo samotného košikára. Rukopis sa nezaprie!
K najznámejším strediskám domáceho košikárstva patrí juhočeská Lomnice nad Lužnicí, Zbraslav a Mělník v stredných Čechách a moravské Morkovice. Okrem vŕb sa na pletenie využívajú tiež orobince či pedig. Menej známe sú luby - pružné pásiky dreva naštiepené z prútov, konárov alebo koreňov stromov. Uplatňujú sa na Šumave a v kopcoch severovýchodnej Moravy.
A AKO TO VŠETKO VZNIKÁ
Vrba ružu neplodí, hovorí sa na českých horách. Napriek tomu si bez vŕbových prútikov nedokážeme predstaviť ani jeden rok. Na jar dychtivo sledujeme, či už vykvitli a režeme prútiky na korbáče, v lete hľadáme vo vrbičkách chládok, na jeseň sa oddávame šumeniu ich dlhých konárov a v zime kladieme do prútených ošatiek vianočnú výslužku. Aký je príbeh vŕbového prútika?
Hoci existujú asi štyri stovky druhov vŕb (Salix), na pletenie košíkov sa ich hodí len štrnásť. Pre potreby košikárov sú vŕbové rastlinky stavané husto do riadkov. Pôda musí byť piesková a nepremočená, aby sa prúty nevyhnali moc do výšky a nemali príliš dužiny. (Obr. 4 a 6) Začiatkom zimy sa jednoročné, približne metrové prútiky vyrezávajú špeciálnym nožom - šnycarom. Košikári ich zotriedia podľa dĺžky a vyradia tie, ktoré sa vetvia. (obr. 1)
Kvalitné prútiky sú zviazané do zväzkov a postavené do vody. Tam čakajú na jar. Než sa v prútikoch začne prebúdzať miazga, musia sa zbaviť kôry. Tento krok prebieha pomocou rozštipca, ktorý kôru narezáva a sťahuje. (obr. 2 a 3)
Prútiky sa nechávajú tri dni zaschnúť, a to zviazané. Potom sú uskladnené v suchu a pod plachtou, aby si uchovali bielu farbu. (obr. 5)
Kto nestihne zbaviť prútie kôry včas, môže ho namočiť na niekoľko hodín do vriacej vody. Potom sa kôra olúpe ľahko a materiál na košíky má červenú farbu. (obr. 15)
Olúpané a usušené prútie sa často štiepi. Vzniknú tak tenké ohybné prúty - šeny. Kto chce rozšíriť plochu pre pestovanie prútia (tzv. prutníky), môže si rastlinky pre sadbu pripraviť alebo kúpiť. Hovorí sa im vŕbové rezne. (obr. 12 a 14)
Príležitostný košikár chodí na prútiky k voľne rastúcim vŕbam v krajine. Nie sú síce tak kvalitné, ale pre upletenie korbáča alebo klasického košíka môžu stačiť. (obr. 16)